Provokujú, stupňujú debatu a vyvolávajú napätie medzi diskutujúcimi. Internetové fóra a diskusie na sociálnych sieťach sú najmä pri citlivých témach plné trollov, ktorých cieľom je zámerne útočiť na druhých, spochybňovať tak ich názory a narušovať vecnú debatu.
Myslíte si, že vám by sa to stať nemohlo? Vedci z univerzít v Stanforde a Cornwelli skúmali, prečo je trollovanie čoraz rozšírenejšie a kto a za akých okolnosti má k nemu tendenciu. Výsledok? Môžete to byť aj vy, stačia správne okolnosti.
Ako sa človek stane internetovým trollom
V prvej fáze výskumu vedci vytvorili experiment, na ktorom sa zúčastnilo 667 ľudí prostredníctvom crowdsourcingovej platformy Amazon Turk Machine.
Na začiatku mal každý z nich vyriešiť test s matematickými a logickými úlohami, ktorý bol buď príliš jednoduchý, alebo veľmi náročný. Po jeho dokončení vedci zisťovali náladu respondentov prostredníctvom dotazníka. Ako asi predpokladáte, čím ťažší test, tým horšia nálada.
Účastníci následne dostali za úlohu prečítať si novinový článok a zapojiť sa do anonymnej online diskusie s ostatnými. Polovica z nich sa pritom dostala na fórum, ktorému dominovali trollovacie komentáre, zatiaľ čo tá druhá videla diskusiu s neutrálnymi príspevkami.
Ako to dopadlo? V diskusii sa ako troll chovalo 35 % z tých, ktorí dostali jednoduchý test a neutrálne komentáre. Pri respondentoch s ťažkým testom alebo negatívnou diskusiou to bolo už 50 % a s oboma naraz až 68 %.
Prečo rozhoduje práve zlá nálada a kontext diskusie
Výsledky experimentu overovali vedci v druhej fáze výskumu analýzou viac ako miliónu užívateľov a 200 000 diskusií na webe CNN.com.
Keďže v tomto prípade nebolo možné ovplyvniť náladu diskutujúcich testom z matematiky, vedci sledovali časy, kedy trollovacie príspevky vznikali. Ukázalo sa, že trollovanie sa opäť vyskytuje v dobe, kedy majú ľudia väčšiu tendenciu byť v zlej nálade – začiatkom týždňa a neskoro večer.
Dôležitým faktorom bolo aj to, či sa diskutujúci ocitli v debate, kde ľudia trollovali a či ich posledný príspevok nahlásili iní užívatelia. Čím horšia diskusia, kontroverznejšia téma alebo väčší počet nedávnych nahlásení, tým častejšie ľudia pokračovali v trollovaní aj ďalej a v iných diskusiách.
„Je to špirála negativity,“ vysvetľuje jeden z autorov výskumu Jure Leskovec. „Na zapálenie iskry stačí, že sa jeden človek zobudí so zlou náladou. Potom sa už vďaka kontextu diskusie a možnosti hodnotiť komentáre iných môže táto iskra rozšíriť až do lavíny zlého správania. Negatívne konverzácie vedú k ďalším. Ľudia, ktorí na svoje príspevky dostávajú negatívne hlasy, komentujú viac a ešte horšie.“
Dá sa trollovaniu predísť?
Otázkou teda zostáva, ako využiť poznatky vedcov zo Stanfordu a spraviť online diskusie civilizovanejšie. Podľa niektorých výskumov si dnes väčšina mladých ľudí skôr prečíta diskusiu než článok k nej. Ak je plná trollov a dezinformácií, neveští to nič dobré.
Zatiaľ čo niektoré online média to stále častejšie riešia rušením možnosti komentovať citlivejšie články, autori výskumu navrhujú niekoľko ďalších opatrení, ktoré by mohli pomôcť občasné trollovanie zmierniť.
Sú medzi nimi napríklad systém, ktorý by moderátorov upozorňoval na trollovacie príspevky, poskytnutie „času na vychladnutie“ pre nahlásených diskutujúcich alebo takzvané tieňové banovanie – ukrývanie trollovacích komentárov bez upozornenia ich autorov.
Tie z diskusii síce zrejme nikdy nezmiznú, no ako dodal pre Standford news vedec Michael Bernstein „To, čo tento výskum na konci dňa naozaj naznačuje, je, že sme to my, ktorí spôsobujú zlyhania v diskusiách.“
A my už k tomu dodáme len odkaz na 5 tipov do každej internetovej diskusie.
Autor: Paulína Očkajová