FANTOMAS

V obrovskom množstve zdrojov, médií a článkov by sa mohol aj skúsený internetový užívateľ ľahko stratiť.

Prostredníctvom FANTOMASa ti nechceme hovoriť čo čítať, alebo čo si myslieť. Každý má svoju vlastnú hlavu a my ti do nej určite nechceme nalievať žiadne „správne“ myšlienky.

S naším FANTOMASom bezpečne posúdiš, či je článok kvalitný a stojí za to, alebo či sa s tebou náhodou nesnaží tak trochu manipulovať. Skrátka, keby bol internet obrovský supermarket s informáciami, tak FANTOMAS slúži ako výživový poradca, ktorý ukazuje na problematické aspekty jednotlivých mediálnych produktov. Zvyšok je už len na tebe!

S akým obsahom sa na internete môžeme stretnúť?

Spravodajstvo a publicistika: Vždy je dôležité rozlišovať medzi spravodajstvom a publicistikou. Spravodajstvo je napríklad informácia o hlasovaní o dôvere vláde. Musí byť vecné, objektívne a odpovedá na základné otázky: KTO? ČO? KEDY? KDE? PREČO? V publicistických textoch si o hlasovaní o dôvere vláde novinár niečo myslí. Obe musia mať vždy autora a zdroje. Netreba si ich zamieňať!

Dezinformácie: Manipulujú s faktami, ponúkajú neaktuálne, nepresné a neoverené informácie. Ich (často neuvedení) autori nechcú informovať, ale zmiasť, presýtiť informáciami a podsúvať, čo si máme myslieť.

Hoax: Typ dezinformácie, inak povedané poplašná správa, ktorá svojou umelo vytvorenou/klamlivou/vyfabrikovanou naliehavosťou nabáda k ďalšiemu preposielaniu. Autori ich často zdieľajú ako škandalózne odhalenia, o ktorých sa podľa nich v „mainstreamových médiách“ nedozviete.

Konšpirácia: Konšpiračné teórie vždy predstavujú alternatívne, zavádzajúce vysvetlenie toho, ako svet okolo nás funguje. Typicky hovorí o sprisahaní nejakej skupiny, ktorá ovláda svet za našim chrbtom a na základe toho vysvetľuje historické udalosti a súčasné dianie.

Srandičky: Meme, satirické weby a podobné vtipy sú neodmysliteľnou súčasťou internetu. Aj satira sa ale často zámerne tvári ako spravodajstvo. Niektorým ľuďom potom spôsobuje problémy ich rozpoznať a zo satiry sa môže stať aj hoax.

Fakty, zdroje

„Máte zdroj? A môžem ho vidieť?“

Poznáš to už zo školy. Keď robíš referát alebo prezentáciu, vždy musíš uviesť zdroje. S článkom je to rovnaké – pokiaľ správa neuvádza žiadny zdroj, nedá sa označiť za seriózne spravodajstvo. Pokiaľ autor stavia svoj článok na nejakom argumente, alebo konkrétnej udalosti, vždy musí uviesť, kde k tomu prišiel – či to bol prieskum, štúdia, oficiálne stanovisko inštitúcie, vyjadrenie svedka, zúčastnenej osoby alebo relevantného experta, atď.

Je zdroj informácie v článku prísne tajný? Povedal to autorovi „dôveryhodný kamarát“? Autor upozorňuje, že sa o téme inde nepíše? Že sa o tom dočítaš iba na jeho webe, pretože všetci ostatní o tom mlčia? Alebo si sa dostal/a na ďalší zvláštny web, kde už ani žiadny zdroj nenájdeš? V tom prípade by si mal/a spozornieť.

Ako sa nenechať zmiasť:

  1. Zameraj sa na autora aj na charakter webu. Autor by mal byť vždy v článku uvedený a dohľadateľný. Vždy sa pýtaj, aký je to druh textu – spravodajstvo, blog, satira, bulvár, alebo napríklad reťazový mail? Podľa jeho charakteru je potrebné pristupovať k obsahu, napríklad satiru brať s nadhľadom a názorový text na blogu nezamieňať so spravodajstvom.
  2. Pátraj po zdrojoch, na ktoré článok odkazuje. Vychádza autor zo štúdie alebo z prieskumu? Ak je štúdia dôveryhodná, musí byť možné ju dohľadať. Ak sa ti to nepozdáva, pátraj po konkrétnej univerzite alebo výskumnom centre, kde sa mal výskum uskutočniť.
  3. Riaď sa sedliackym rozumom a čo sa ti nepozdáva, to si vygoogli. Ak je správa dôležitá a pravdivá, snažia sa o kauze informovať všetky médiá. Ak si informáciu nikde nenašiel/nenašla, pravdepodobne nebude dôveryhodná.

Ako to má vyzerať: Článok má autora, vychádza z dohľadateľných zdrojov a konfrontuje viaceré názory. Keď budeš chcieť, ľahko si informácie overíš.

Ako to nemá vyzerať: Pri článku chýba autor a portály uvedené ako zdroje majú tiež svoj mínusy. Na jednom je uvedená autorka, nevieme však o koho ide a či je odborníčkou na danú problematiku, druhý portál je zahraničný a teda ťažko overiteľný.

Fantomas obr. 2

Autor

Kto je autorom článku? Je podpísaný? Celým menom, pseudonymom, alebo len značkou? Alebo je pri článku uvedená ako autor len redakcia? To všetko sú veci, na ktoré by si sa mal/a zamerať, ak chceš posúdiť, či je danému obsahu možné veriť.

Ako sa nenechať zmiasť:

  1. Skús sa pozrieť na to, či je autor podpísaný a ak áno, či táto osoba reálne existuje. Spoľahlivý autor sa dá vyhľadať a následne môžeš zistiť, či je objektívny, alebo či náhodou nie je zaujatý, nepíše tendenčné články v prospech nejakého jednotlivca alebo skupiny.
  2. V serióznych a objektívnych článkoch by sa mal správny novinár držať nasledujúcich zásad: mal by byť nestranný, odlišovať názory od spravodajstva, neskrývať profesijnú totožnosť pri zbere informácií, nesmie ťažiť z neskúsenosti ľudí, ktorí nie sú na styk s médiami zvyknutí, mal by brániť konfliktu záujmov (nemal by byť členom politickej strany, vplyvnej organizácie, atď), nemal by upravovať fotografie tak, aby sa zmenil ich kontext.
  3. Vyzná sa autor dostatočne v oblasti, o ktorej píše? Ak totiž článok informuje o tom, že málo známa bylinka z Afriky dokáže vyliečiť rakovinu a pritom je povolaním inštalatér, dôveryhodnosť takejto správy je nízka.

Zaujímavosť: Aj neexistujúci autori už dnes tvoria internetový obsah. V poslednej dobe rastie popularita influencerov, ktorí existujú len virtuálne. Ako napríklad Miquela Sousa. Majú profily na sociálnych sieťach a zdieľajú na nich originálny obsah. Také postavy sú určite zábavné, ale musíme ich brať s rezervou.

Nálepkovanie a zvaľovanie viny

„Je vrahom vždy záhradník?“

Spravodajstvo ti má poskytnúť vyvážené informácie, na základe ktorých si budeš môcť vytvoriť vlastný názor. Manipulatívne články zvyknú podsúvať už „hotové“ názory. Často to robia skryto, cez negatívne „nálepky“, ktoré prilepia na kohokoľvek, kto sa im práve hodí. Či už sú to jednotlivci, skupiny ľudí, politici, štáty, médiá, skrátka ktokoľvek s opačným názorom. Veď to poznáš: „nácek“, „slniečkar“, „extrémista“, „bratislavská kaviareň“ – to všetko sú nálepky, ktoré môžeš vidieť dnes a denne v hocijakej internetovej diskusii.

Ako sa nenechať zmiasť:

  1. Pamätaj si, že svet nie je čiernobiely. Ak si opakovane všímaš stále tých istých vinníkov, ktorí môžu za všetko zlé, mohol by to byť náznak manipulácie.
  2. Je text plný nálepiek? Používa autor alebo web veľa prívlastkov, aby v tebe vyvolal odpor voči niektorým jednotlivcom alebo skupinám? Potom nejde o serióznu novinárčinu a je lepšie si správy vyhľadať inde.
  3. Na faktoch záleží. Dezinformačné weby sa snažia, aby sa tie dôležité stratili v stoke vymyslených a zmanipulovaných informácií a ty si potom nevedel/a, čo sa skutočne stalo a čo je dôležité. Nikdy sa nenechaj odradiť a hľadaj fakty bez nálepiek.

Ako to nemá vyzerať: Už v nadpise nachádzame vinníka, ktorým sú “ultraliberáli”, chystajúci sa ovládnuť parlament aj vládu.

Fantomas obr. 5

Ako to má vyzerať: Autor udáva dôkazy a štúdie, ktoré sú overiteľné. Nepredkladá žiadnu “pravdu”, poskytuje fakty a tvorbu úsudku necháva na čitateľovi.

Fantomas obr. 6

Fantomas obr. 7

 

Titulky

Titulky v článkoch sú veľmi dôležité, majú čitateľa nalákať na to, aby si text prečítal. Častokrát to je preto, lebo po rozkliknutí sa nám zobrazia reklamy, z ktorých majú webové portály finančný zisk. Na titulkách si dávajú záležať aj tvorcovia dezinformácií, pretože vedia, že veľa ľudí si článok ani neprečíta, stačí im samotný nadpis. Preto sa ho snažia formulovať tak, aby bol čo najviac šokujúci a zaujímavý.

Fantomas obr. 8

Fantomas obr. 10

Ako sa nenechať zmiasť:

1. Je v titulke použitý Caps Lock, množstvo výkričníkov, výrazy ako “škandalózne odhalenie”, “tomu neuveríte”, alebo obsahujú vyjadrenie, ktoré vzbudzuje odpor, hnev alebo strach? To je signál, že nepôjde o seriózne spravodajstvo alebo informáciu.

Fantomas obr. 11

2. Titulky bývajú často vytrhnuté z kontextu, alebo vôbec nehovoria o tom, čo je v obsahu článku. Over si, či nadpis sedí s obsahom a ak nie, potom pravdepodobne ide len o snahu ľahko zaujať, ovplyvniť čitateľa, alebo zarobiť na reklame.

_Fantomas obr. 12

Obraz a jeho manipulácia

„Nie je to Photoshop?“

Ako hovorí jedno známe príslovie: Raz vidieť je lepšie, než stokrát počuť. A presne na to sa často spoliehajú novodobí manipulátori. S Photoshopom dnes už vie pracovať hocikto a pretvoriť si realitu na svoj obraz už nanešťastie nie je ničím náročné. Fotka je navyše častokrát prvou vecou, ktorú si na článku všimneme a čím je šokujúcejšia, tým pravdepodobnejšie na článok klikneme.

Manipulovať obrazom sa dá rôznymi spôsobmi

PRED: Fotograf vždy vyberie ten najpríhodnejší moment, aby fotka bola šokujúca a hneď ťa zaujala.

PO: Úprava obrázka v Photoshope alebo jeho použitie v inom kontexte.

Fantomas obr. 13

Tu vidíš, čo sa skrýva za “dokonalými” fotkami na Instagrame. Aj takto sa dá realita prifarbiť.

Fantomas obr. 14

Úplne rovnako to funguje aj vo svete politiky….

Manipuláciu použitím obrázka v inom kontexte je možné vidieť na príklade utečeneckej krízy z roku 2015, kedy mnoho médií k článkom o tejto téme prikladala fotku, ktorá bola vyfotená v deväťdesiatych rokoch a boli na nej Albánci, nie migranti z Blízkeho Východu a Afriky, o ktorých išlo v roku 2015. Ak človek nebol pozorný, ľahko na takúto manipuláciu naletel.

Fantomas obr. 15

Fotografia, ktorá bola nesprávne používaná počas utečeneckej krízy v roku 2015.

Ako sa nenechať zmiasť:

  1. Pokiaľ sa ti na fotke niečo nepozdáva, vlož ju do vyhľadávača Google Images alebo Tineye.com. Tak môžeš zistiť, v akom kontexte bola fotka na internete použitá v minulosti. Aj takto môžeš odhaliť podvod.
  2. Sleduj kontext. Keď už sa nejaká poburujúca fotka šíri, otvor si zopár spravodajských webov a pozri sa, či o tom tiež píšu. Ak sa niečo naozaj deje, budú o téme písať aj iné médiá.
  3. V blízkej budúcnosti sa očakáva ďalšie rozširovanie falošných videí, tzv. Deepfakes, ktoré budú s pomocou umelej inteligencie napodobňovať mimiku známych osobností a vytvárať falošné prehlásenia, diskreditujúce situácie a podobne. Napríklad deepfake video s Barackom Obamom je ukážkou toho, aké ľahké bude v budúcnosti vytvárať falošné videá s politikmi vyhlasujúcimi niečo, čo by v skutočnosti možno nikdy nepovedali.
Fantomas obr. 16

https://www.youtube.com/watch?v=cQ54GDm1eL0&t=1s

Pri tomto deepfake videu človek na prvý pohľad len ťažko rozozná, že jeho reč v tejto podobe nikdy neprebehla a je v skutočnosti vymyslená.

Vyhľadávanie obrázkov v Google Images a na Tineye.com:

Fantomas obr. 17

Argumentácia

Ak ťa niekto chce o niečom informovať, alebo presvedčiť, spravidla by mal na to okrem spoľahlivých zdrojov a faktov využívať aj kvalitné argumenty. V dezinformačných obsahoch a internetových diskusiách sa však často stretávame s ich nedostatkom. Ak niekto argumentuje tým, že „to hovoria všetci“, je to „jeho názor“, alebo sa snaží apelovať na tvoje emócie, je čas spozornieť.

Ako sa nenechať zmiasť:

  1. Pozri sa bližšie na to, ako autor alebo diskutujúci argumentuje. Má argument logiku? Je založený na faktoch, alebo emóciách? Je objektívny, alebo vyjadruje len názor?
  2. Správny argument by sa mal skladať zo 4 častí: tvrdenie, ktoré je jadrom a podstatou celého argumentu, vysvetlenie, ktoré ukazuje, ako argument funguje na teoretickej úrovni, dôkaz, ktorý ukazuje, že argument nefunguje len teoreticky, ale aj v reálnom živote a prepojenie (link), ktorým autor vysvetľuje, prečo ho vlastne vyjadril, zasadzuje do kontextu celého procesu a ukáže, ako podporuje hlavnú myšlienku.

Ako to nemá a má vyzerať: Na jednom obrázku je pekne viditeľné ako by správna argumentácia mala a nemala vyzerať. Prvý komentár jasne vysvetľuje, že časová následnosť dvoch javov hneď neznamená, že je medzi nimi vzťah. Druhý komentár poskytuje “nepriestreľný” argument založený na tom, že matky vedia všetko najlepšie.

Fantomas obr. 18

Strach, nádej a emócie

„Dobré články nie sú žiadna dráma“

Emócie sú prirodzená vec. Správny novinár s nimi ale zaobchádza s najvyššou opatrnosťou. Spravodajstvo prináša len „suchý“ popis faktov, kde pre emócie nie je priestor. V publicistike, teda napríklad v komentároch, zasa musí byť zrejmé, že ide len o autorov pohľad. Naopak, keď sa stretneš s článkom, pri ktorom sa trasieš od hnevu alebo strachu, potom s tebou s najväčšou pravdepodobnosťou niekto chce manipulovať. Takáto hra s emóciami ti potom zabraňuje rozmýšľať a vytvoriť si úsudok racionálne.

Ako sa nenechať zmiasť:

  1. Nádych, výdych. Stras zo seba hnev a pozri sa na článok ešte raz. Ktorá časť ťa dvíha zo stoličky? Over si, či to je naozaj pravda.
  2. Pozor na dramatické titulky. Prísne obvinenia sú znakom, že asi nepôjde o serióznu žurnalistiku a mal/a by si článok brať s rezervou.
  3. Pozor na konfirmačné skreslenie, teda na tendenciu veriť viac tomu, o čom si už vopred presvedčený/á. Nesúhlasíš s posolstvom článku? Skús sa nachvíľu odosobniť od svojho názoru a prečítaj si článok až do konca. Keď autor postaví článok na faktoch a uvádza rôzne pohľady na vec, je fajn sa dozvedieť argumenty aj z druhej strany názorového spektra.
  4. Vystúp zo svojej sociálnej bubliny. Algoritmy na sociálnych sieťach a vo vyhľadávačoch spôsobujú, že sa ti primárne zobrazuje taký obsah, ktorý chceš vidieť a s ktorým súhlasíš. Nepoužívaj Facebook ako jediný zdroj informácií a skús si raz za čas vyhľadať aktuality aj z iných zdrojov. Prípadne si do newsfeedu zámerne pridaj ľudí a médiá, s ktorými sa nie vždy zhodneš. Možno pochopíš, ako „tí druhí“ premýšľajú a že to vlastne nie sú žiadni pomätenci.

Fantomas obr. 19

Príklad, ako by naozaj správa nemala vyzerať. Snaží sa pôsobiť na naše emócie, okrem toho vychádza z pochybného zdroja.

Páči sa vám to?

Chcete sa nás na niečo spýtať, alebo by ste radi, aby sme prišli aj na vašu školu? Napíšte nám a spoločne niečo vymyslíme.

Fakturačné údaje

OZ Zvol si info
Park Angelinum 11
04001 Košice
Slovenská republika
IČO: 52293505

Kontaktná osoba

Kristína Blažeková
tel.: 0907659179
e-mail: tim@zvolsi.info

Copyright © 2019 OZ Zvol si info
Webové stránky bežia na WordPress
Tvorili a spravujú: BRUNOZENI